Romantické príbehy vždy mali svoje pevné miesto na knižnom trhu. Veľmi dobre sa predávajú a milujú ich nielen ženy po celom svete. Na Slovensku sa môžeme rovnako pochváliť vynikajúcimi autorkami romantických príbehov. Jana Pronská napríklad píše nielen obyčajné romantické príbehy. Tie jej sú vsadené do našej slovenskej histórie. Kliatba, Zradená ľúbosť, Rytierova česť, Zlatníková chovanica, Krvavý erb a Bosorkina dcéra – to sú jej knižné deti, ktoré nájdeme v mnohých knižniciach.

 

- Ktorá bola Vaša prvá napísaná kniha a ako vznikala?

 

Inšpiráciou mojej prvej knihy s názvom Zlatníkova chovanica bola návšteva Ľubovnianskeho hradu a výstava korunovačných klenotov, ktorá sa tam v tom období konala. Musím priznať, že bola to pre mňa prelomová udalosť. Dovtedy som sa zaoberala iba históriou Francúzka a Anglicka a dokonca som už mala napísanú aj Bosorkinu dcéru. Povedala som si, že to skúsim, že napíšem príbeh z našej histórie, vdýchnem život do starých múrov Ľubovnianskeho hradu podľa svojich predstáv. Ešte som ani poriadne neopustila bránu a príbeh som už mala v hlave a pýtal sa na papier.

Keď som ho napokon dokončila a poslala do vydavateľstva, dúfala som, že by sa mohol páčiť a uspieť u čitateľov romantickej literatúry. Podarilo sa.  

  

- Čo Vás motivuje k písaniu?

 

Písala s malou prestávkou prakticky celý život, bola to pre mňa zábava, relax, oddych, koníček, vyplnenie času medzi čítaním kníh. Odkedy mi však začali vychádzať knihy, píšem ešte radšej a častejšie. Motivujú ma čitatelia, ich reakcie, ich listy, recenzie a odkazy. Je to naozaj veľmi motivujúce. Ak autor vie, že jeho prácu niekto ocení, s radosťou prečíta, veľmi ľahko sa potom pracuje a tvorí. No nie len to. Tým, že moja práca je aj mojim koníčkom, potrebujem ju k životu ako soľ, potrebujem do mojich príbehov preniesť svoje pocity, radosť i smútok. Sú dni, keď na chvíľu chcem byť niekým iným, niekde inde. Ja sama sa občas potrebujem vyhnúť bežným starostiam. J     

 

- Spisovateľa si predstavujem ako človeka, ktorý má doma knižnicu, plný stôl papierov, rozložených kníh, poznámok... A veľký pohár s kávou. Ako to vyzerá naozaj u Vás? A ako je to s tou kávou?

 

Nie ste až tak ďaleko. Mám doma aj plnú knižnicu, aj stôl plný papierov, ak pracujem na príbehu, aj rozložené hromady kníh a poznámok okolo seba. Je to skrátka neoddeliteľná súčasť tvorby, hlavne keď overujem historické fakty, hľadám súvislosti medzi jednotlivými hradmi, rodmi a pod. Hoci sú to ľúbostné romány, musia byť aspoň trochu uveriteľné a overiteľné fakty by mali sedieť. J

Čo sa týka tej kávy, áno, som kávičkár, ale snažím sa nepreháňať to. Dva – tri šálky denne úplne stačia. Len výnimočne viac. Priznám sa, bez rannej kávy už si neviem predstaviť štart.     

 

- Už ste si vychutnala niekedy aj kávu pripravenú profesionálnym baristom? S vyzdobenou penou? Kde to bolo?" 

 

Nie, hoci som vyskúšala veľa druhov káv, profesionálny barista mi kávu ešte neurobil. Nebola príležitosť.

 

- Píšete historické romány o láske. To chce dobre poznať nielen históriu. Často cestujete po Slovensku? 

 

Cestujem, navštevujem miesta, ktoré sa mi páčia, vyberám si, ale keďže mám rodinu a deti, väčšinou sa prispôsobujem a hľadám kompromisy. Rodina je pre mňa prvoradá a najdôležitejšia.

Ak píšem, musím si veci overovať, študovať, vyhľadávať, a to sa dá aj z kníh, z internetu a pod. Návštevy múzeí a expozícii, hradov a zrúcanín je už skôr o pocitoch. Vidím to, cítim atmosféru, ktoré tie miesta majú, predstavujem si príbehy, ktoré sa za starými múrmi odohrávali. A to je to hlavné, čo pri svojej tvorbe potrebujem.

Všetko ostatné je už jednoduché. O histórii čítam tridsať rokov, som ňou nasiaknutá skrz na skrz, baví ma to a teší ma, keď sa mi podarí niečo nové objaviť. Je to skvelý relax.

Viete, nie som historik v pravom zmysle slova, som iba nadšenec. Vo svojich knihách sa viac sústreďujem na postavy, mapujem ich pohnútky, ich myšlienky, pocity - to všetko na pozadí historických kulís.   

 

 

- Najmä počas ciest siahame po výrobkoch z automatov. Káva, studené nápoje, alebo občerstvenie, ktoré rýchlo zaženie hlad. Po ktorých automatoch siahate na cestách? 

 

Na počudovanie, milujem horúcu čokoládu z automatu. Ak mám možnosť, nikdy neviem odolať. J  

 

- V histórii si nepamätáme ani počítače, dnes si život nevieme predstaviť bez počítačov a rôznych aplikácií. S dobou idú aj knihy. Aj keď papierové sa nedajú nahradiť, predsa len máme k dispozícii čoraz viac elektronické. Aký je Váš pohľad na e-booky? Vaše knihy si môžu čitateľky vziať pohodlne so sebou na dovolenky, či cesty aj týmto elektronickým spôsobom?

 

Doba ide dopredu, máte pravdu. E-booky sú už samozrejmosťou a viem, že mnohí im dávajú prednosť pred klasickými knihami. Do jednej čítačky sa vojde množstvo titulov, netreba vám veľa miesta a v neposlednom rade aj cena kníh je výhodnejšia. 

Všetky moje knihy sú aj v elektronickej podobe, takže čitateľky a čitatelia si ich môžu zadovážiť aj takto.     

 

- Máte doma čítačku? Aké knihy v nej nájdeme? A aké nájdeme vo Vašej knižnici?

 

Ja čítačku nemám a zatiaľ o tom ani len neuvažujem. Som klasik, ktorý potrebuje držať knihu v ruke, ktorý ju potrebuje ovoňať, pohladiť, počúvať šušťanie papiera a stránok. Skúsila som čítačku u svojich detí, ale prišlo mi to cudzie. Som milovníkom kníh už priveľa rokov a nechcem na tom nič meniť. Aspoň zatiaľ.

Moja knižnica je rozsiahla, som zberateľ a keďže sa zaoberám historickou romantickou literatúrou, väčšina mojich kníh je z toho žánru, vrátane encyklopédií histórie. Ale nájdete u mňa zo všetkého trošku.   

 

- Nedávno sme na našom portáli uverejnili informáciu o automate v antikvariáte v Toronte. Za 2 doláre z neho vypadne náhodne kniha. Aká kniha by Vás osobne potešila, keby ste ju mohli takto získať?

 

Neviem si to celkom dobre predstaviť, ja si knihy vyberám, tieto chcem čítať a tieto mi nič nehovoria, nebudem sa predsa nútiť. Čítanie má byť pôžitok a ak by mi z automatu vypadlo nejaké hororové psycho, asi by som sa nepotešila J.

No ak by som si mohla vybrať, aktuálne by potešila nejaká pekná fantasy romantika. :)

Názov Martinus vznikol prekladom mesta Martin do latinčiny a slovnou hračkou s koncovkou mena jedného zakladateľa – Miroslava Santusa (santUS). Aj keď kamenné kníhkupectvo vzniklo v Martine už v roku 1990, to internetové sa spustilo presne 31.8.2011. Dnes je Martinus najväčším a najprestížnejším kníhkupectvom na Slovensku. Väčšina zákazníkov ho považuje skôr za internetové. No kamenné predajne má už nielen v Martine, ale aj v Bratislave, Nitre a Žiline. Ako prvý internetový obchod na Slovensku získali martinusáci v roku 2006 prestížny certifikát kvality Slovak Gold. Dnes má doma cez Martinus knihu snáď každý Slovák...

V tomto mesiaci, ktorý patrí knihám, sme preto Martinus nemohli obísť. Rozhovor nám poskytol Martin Štrba, manager internetového predaja.

  

- koľko kníh sa Vám podarilo rozdistribuovať za minulý rok? Dodávate knihy len na Slovensko? 

 

Knihy dodávame do celého sveta, zahraničné objednávky tvoria však len veľmi malé percento. Zahraniční zákazníci už čoraz viac využívajú možnosť nakupovať e-knihy. Minulý rok sme ich potešili viac ako miliónkrát - poslali sme im viac ako milión kníh.

 

- aké knihy najviac zajímajú slovenského čitateľa, aké žánre sú najpreferovanejšie?

 

Záujem je rôzny a záleží aj na období. Vo všeobecnosti sa však najlepšie predáva beletria, z nej kriminálky a príbehy zo života. Veľmi dobre sa dlhodobo predáva aj detská literatúra, aj keď tam je ťažké určiť "favorita", pretože detských kníh vychádza stále viac a viac.

 

- viete pri novej knihe už dopredu odhadnúť, ako sa bude predávať? Alebo niečo takéto pri knihách nie je možné?

 

Na základe predchádzajúcich skúsenosti vieme odhadnúť, ako sa konkrétna kniha bude predávať celkom presne. Samozrejme, je tam viacero externých faktorov, ktoré na to vplývajú a nie všetky knihy sa správajú predvídateľne.

 

- máte štatistiku, ktorá veková kategória si u vás knihy najčastejšie objednáva? Viac objednávajú ženy, alebo muži?

 

Viac u nás objednávajú ženy. Je to spôsobené aj tým, že celospoločensky ženy jednoducho nakupujú viac. Nedá sa s presnosťou povedať, že by čítali viac ako muži, len túto časť nákupu pre rodinu majú skôr na starosti ony.

 

- už nielen vo svete, ale aj na Slovensku, máme tzv. doručovacie automaty. Zákazníci si v nich môžu vyzdvihnúť objednaný tovar kedykoľvek - 24 hodín denne, 7 dní v týždni... Využívate tieto automaty aj Vy? Uľahčujú Vám automaty distribučný život? 

 

Momentálne túto službu nevyužívame. Pre zákazníka je to jednoznačne veľmi pohodlná služba a osobne som ju niekoľkokrát využil, no v celkovej spolupráci je niekoľko otáznikov a čakáme, ako sa vyvinú.

 

- máte svoje predajne už vo viacerých slovenských mestách. Vedeli by ste si predstaviť aj prevádzku knižných automatov, v ktorých by ste ponúkali najžiadanejšie tituly? Napríklad na vlakových staniciach? Má niečo takéto na Slovensku šancu? 

 

Zákazníci by túto službu isto ocenili, v zahraničí sú tieto služby zavedené. Otázkou ostáva, koľkí by to využili a či by si to na seba zarobilo. Vzhľadom na to, aké je Slovensko malé, sme skôr skeptickí. Zároveň knihy vnímame ako niečo viac a podobná služba by sa musela urobiť veľmi citlivo, aby to neboli len "knihy z automatu" ako napríklad káva, či bageta.



Už len dodáme, že Martinus má zriadený svoj kanál na Youtube, kde nájdete pravidelne tipy na knižné novinky.

Tate & Lyle začala predaj nového nízkokalorického sladidla, ktoré chutí rovnako ako klasický cukor. Pod značkou Dolcia Prima ponúka nízkokalorický, prirodzene sa vyskytujúci cukor, ktorý obsahuje pšenica a niektoré druhy ovocia. Týmto spôsobom chcú zmeniť nastavenie potravinárskeho a nápojového priemyslu.

Dolcia Prima je o 70% sladšia ako sacharóza.

Nestlé vďaka svojej značke Dreyer´s prináša novú radu mrazených krémov. Ako prví ju ochutnajú v USA. Ide o mrazený puding. Dreyer´s Frozen Custard začína so šiestimi príchuťami – čokoláda, sušienky a smotana, vanilka, arašidové maslo, slaný karamelový praclík a tzv. snickerdoodle, ktorý kombinuje vanilkový krém, kúsky sušienok a škoricu.

Balenie v objeme 32 oz má 210-250 kalórií.

České vydavateľstvo Meander začalo svoju činnosť v roku 1995. Orientuje sa na detského čitateľa a preslávila ho edičná rada Modrý slon. Modrý slon sú tie najnáročnejšie umelecké autorské knihy pre deti. Každá jedna kniha je zberateľským kúskom. Prvých sto výtlačkov je zvyčajne číslovaných  a obsahuje vlastnoručný podpis autora. V mesiaci knihy sme preto nemohli obísť práve toto vydavateľstvo. Na naše otázky odpovedala Emma Pecháčková.

  

Ako sa dnes darí vydavateľstvu, keď najmä mladí často používajú vetu „všetko je na webe“?

Naše knihy sú predovšetkým určené deťom. Ich rodičia vedia, ako veľmi záleží na čítaní krásnych a kvalitných kníh. Pokiaľ rodičia deti od útleho veku vychovávajú s láskou k tlačenej a ilustrovanej knižke, potom sa aj ako mladí čitatelia budú radi k takémuto médiu s trvalou hodnotou vracať. Detské knihy vydávame už 20 rokov, takže je dosť pravdepodobné, že deti, ktorým ich rodičia čítali pred spaním knihy z Meanderu, teraz budú mať svoje deti. A my veríme, že im budú čítať taktiež naše knihy.

 

Akej literatúre sa venujete a s ktorými spisovateľmi spolupracujete?

Ako sme už spomenuli, vydávame predovšetkým detskú literatúru. Avšak rôzne žánre – od rozprávok, cez beletriu, poéziu, až po komiks. Medzi našich autorov patria slávni českí spisovatelia ako Viola Fischerová, Ludvík Vaculík, Jiří Stránský, Ivan Jirous, Ivan Binar, či dokonca Váslav Havel. Ale je ich oveľa viac, nedá sa vymenovať všetkých.

 

Dávate priestor aj začínajúcim autorom?

Áno, dávame. Napríklad kniha Tomáša Zahrádky „Dědeček“ je prvotinou, ktorá bola ihneď nominovaná na Objav roku na Magnesii Liteře. Ďalej sú to tituly „Holub Kolumb“, či „Velká cesta Malého pána“.

 

Čo musí určite mať dobrý spisovateľ? Dá sa rozpoznať už po prvých stránkach?

Do vydavateľstva nám chodí veľké množstvo rukopisov. Väčšinou už po pár vetách poznáme, či ide o kvaltiný text, ktorý stojí za vydanie. Taktiež riešime aj výtvarnú stránku, pokiaľ nám knihy posielajú začínajúci ilustrátori.

 

Využíva vaše vydavateľstvo predajné automaty na knihy? Vedeli by ste si ich predstaviť?

O automatoch na knihy sme zatiaľ nepočuli a ani nás nikto s takouto ponukou neoslovil.

 

Čo čaká Meander najbližšie? Na ktoré tituly sa môžu čitatelia tešiť?

Na rok 2015 máme pripravené dotlače už beznádejne vypredaných titulov. Na toto sa čitatelia už veľmi tešia. Na pultoch sa objaví už spomínaná Veľká cesta Malého pána. Podľa tejto knihy bol dokonca natočený film. V kinách ho uvidíte už tento rok na jar. Ďalej sú to Lingvistické pohádky od Petra Nikla. Ale aj veľmi obľúbený Mistr sportu. Z tých úplných noviniek spomeniem Galerie aneb Arturovo dobrodružství, nový Ivan Wernisch, Ivan Binar, taktiež Petr Stančík a jeho pokračovanie Jezevce Chrujdy.

Aj napriek tomu, že v súčasnosti sa mnohí vydavatelia obávali prílivu elektronických čítačiek, je situácia iná. Zdá sa, že nová generácia najmenších čitateľov stále dáva prednosť knižke. Digitálne dáta môžu zmiznúť v čiernej diere a zrazu nemusíte mať vôbec nič. Avšak papierová ilustrovaná kniha s krásnou väzbou a tvrdými doskami – tá prežije aj storočia. 

Ďalšie a ďalšie spoločnosti sa pridávajú k radikálnym zmenám receptúr! Neustále hľadajú nutričnú rovnováhu. Chcú ponúkať čo najzdravšie výrobky.

Už sme vás informovali, že Nestlé mení 75 receptúr a v priebehu roka 2015 budú všetky ponúkané výrobky v USA bez umelých prísad a farbív. Pridávajú sa aj ďalšie spoločnosti.

Až zdvojnásobené zisky za horúcu čokoládu hlási Obchodný dom Harrods z Veľkej Británie. Táto informácia nás zaujala nie pre to „číslo“, ale pre dôvod. Horúca čokoláda sa totižto stáva trendom súčasnosti. V Harrods to pochopili a naskočili na tento „vlak“.

Pomohli obchodné špičky ako sú prázdniny, Veľká noc, Vianoce a sviatok sv. Valentína. Aj ostatné komodity obchodného domu boli úspešné – zelený čaj, ovocie, bylinné nápoje. Ale jednoznačný prím vedie horúca čokoláda.

Harrods preto zavádza novinky – ponúka nielen klasickú horúcu čokoládu, ale aj príchute ako slaný karamel, či lieskové oriešky.

Clare Welton, obchodný nákupca Harrods, hovorí: „Horúca čokoláda je známa aj vďaka svojim liečebným účinkom. Musí však byť naozaj kvalitná. Spotrebitelia ju stále viac vyhľadávajú. Vyhľadávajú rôzne príchute. To, čo sme zažili, je naozaj výnimočné. Zachytili sme módne trendy a vykročili sme touto cestou. Vyplatilo sa to!“

A čo vy? Kedy a kde ste mali možnosť vychutnať si naozaj kvalitnú a chutnú horúcu čokoládu?

Nestlé odstraňuje všetky umelé prísady a farbivá zo svojho portfólia viac ako 250 produktov dostupných v USA. Chce to všetko stihnúť do konca roka. Za všetkým je snaha o ozdravenie svojich najpopulárnejších značiek.  Nestlé sa tak rozhodlo na základe nedávneho prieskumu. Až 40% amerických spotrebiteľov vybralo prírodné potraviny a nápoje. Dáva im prednosť pred ich umelými alternatívami.

Výskumná skupina z univerzity v Baskicku vytvorila alternatívny obal na potraviny určené na priamu konzumáciu. Aby si svoje výskumné poznatky overili v praxi, použili obyčajnú mrkvu. Demonštrovali na nej rôzne vlastnosti chitosanu. Obalového materiálu vyrobeného zo schránok kôrovcov. Do práce sa pustili výskumníci preto, aby vytvorili obal nenáročný a neškodlivý pre životné prostredie.

A je to tu – marec, mesiac knihy. Sviatok všetkých knihomoľov, spisovateľov, čitateľov... Všetkých, ktorým vonia fantázia a ktorí tancujú s múzami. Ako dieťa som tento mesiac milovala. Na školách boli besedy so spisovateľmi. Občas sa pritrafila aj nejaká tá kniha ako darček. Dnes sa možno zdá, že je to už komunistický prežitok. Sviatok kníh by sme si však mali zachovať. Vo svete sú stále viac populárne aj automaty na knihy. Latinská Amerika vďaka takýmto automatom dostáva knihy do menej obývaných oblastí, kde by sa predajňa neuživila. Tak z času na čas len prídu, doplnia automat novými titulmi a všetci sú spokojní...

Aj my chceme v tomto webovom priestore trošku prispieť k tomuto mesiacu. Oslovili sme niekoľko spisovateľov a postupne vám budeme prinášať rozhovory. Dnes začíname so spisovateľkou, ktorá píše pre deti. Marta Hlušíková má na svojom konte knihy ako „Kde pavúky tkajú cukrovú vatu“, „neznášam, keď ma hladkajú po hlave“, „Písmenkovo“, „Bublinkove rozprávky“, či slovenskou sekciou IBBY ocenená Najkrajšia detská kniha jesene 2011 – „Čo baby nedokážu“.

 

Ako vy ako autorka detských knižiek, zároveň bývalá učiteľka a žena, ktorá chodí na besedy s deťmi, vníma súčasného detského čitateľa?

Na besedách s stretávam väčšinou s deťmi, ktoré rady a veľa čítajú. No stalo sa mi aj to, že  deti pokojne povedia, že ony čítať nepotrebujú. Stačí im počítač. Toto je však zrkadlom rodičov. Lebo ak deťom, ktoré čítajú, dáte nakresliť nejakú rozprávkovú postavičku, dostanete množstvo variácií – na každom obrázku sa bude odrážať čosi z osobnosti dieťaťa. Ak to dáte urobiť deťom, ktoré nečítajú, ale pozerajú filmy, dostanete rozprávkové postavičky, jednu ako druhú, odpozerané, bez toho, aby ste cítili, že pracuje detská fantázia. Rodičia tak zabíjajú v deťoch tvorivosť. Čítanie rozprávok nie je zbytočnosťou, je to vážna vec: umožňuje deťom prežiť viac životov, zažiť rôzne situácie. Vtedy sa ľudsky formujú. Všetci by sme mali bojovať o detského čitateľa.

Zaujímajú dnešné deti klasické knihy? 

Isteže, majú miesto v ich živote, ale knižný trh je taký variabilný, že ak dieťa vo výbere literatúry aspoň trochu neusmerníme, riskujeme, že budú prevalcované napríklad fantasy literatúrou, ktorá je síce zaujímavá, ale nie je jediným žánrom. Dnes už píše ktokoľvek a čokoľvek, ako spoločnosť sme podľahli trhu. Ako sa v tom má detský čitateľ orientovať? Nečudujme sa, že klasika mu preteká často medzi prstami.

V knižnici to síce vonia knihami, ale voňajú knižnice deťom?

Tým deťom, ktoré do knižníc chodia, knižnice určite voňajú. Vidím, čo všetko vymýšľajú knihovníčky pre detského čitateľa. Je to skutočne obdivuhodná práca. A máme takých knižníc a takých obetavých žien (lebo v knižniciach pracujú väčšinou ženy) veľa.

Pomáhajú túto sféru zatraktívniť tzv. ebooky? Čo si myslíte o elektronických knihách? 

Samozrejme, sú praktické. Nevoňajú síce, nešuštia, nemožno ich hmatom poláskať, ale majú niečo iné – môžeme ich zľahka držať v ruke, nie sú ťažké. Na cestovanie výborné. Niekedy používam elektronické knihy v škole – viac-menej z praktických dôvodov: aby som nemusela do školy vláčiť z domu haldy kníh. Nerobí to dobre mojej chrbtici.

Ktorá bola vaša prvá, a ktorá je nateraz posledná kniha?

Prvými boli Dobšinského rozprávky. Poslednou knižkou sú Zápisky mladého romanopisce od Umberta Ecca.

Zmenil sa medzitým spôsob, ako vaše knihy vznikajú? 

Moje knihy vznikajú stále rovnako – najprv v hlave. A to je podstatné. Rozdiel je naozaj minimálny: kedysi som ich písala na písacom stroji, dnes si to už ani nedokážem predstaviť. Počítač je pružnejší.

Vedeli by ste siahnuť po knihe aj ak by bola v knižnom automate?

Nevidím dôvod, prečo by som nesiahla. S radosťou.

Aký žáner by to bol, a kde by mal byť podľa vás ten automat ideálne umiestnený? 

Takéto knižné automaty by som privítala napríklad v školách. Kupovať knihy si dnes nemôžu dovoliť všetci – knihy sú drahé. Požičať si ich „rovno pod nosom“ by bola paráda. Neobmedzovala by som žáner. Privítala by som čo najpestrejší výber.