Nie je to až tak dávno, čo sme na našom portáli písali o svojráznom automate na prípravu smažených zemiakových hranolkov. Tentoraz vynecháme technologický postup a zameriame sa skôr na to, čo vedie Francúzov k takej mimoriadnej obľube tejto tradičnej lahôdky.
Ide totiž o čosi, čo by sa mohlo uplatniť aj na Slovensku, kde žiaľ, nateraz všetci kompetentní viac rozprávajú ako konajú.
Francúzi jednoducho hranolčeky milujú. Je im úplne jedno, že to nie je práve najzdravšie jedlo, ale zas, keď sa porovná s akýmsi polystyrénom, vkladaným medzi dva kusy čohosi bez chuti, čo sa tvári ako pečivo a zalievaným emulziami absolútne neidentifikovateľného zloženia, až o takú škodlivosť nejde.
A potom, Francúzi sú patrioti srdcom a nielen rečami a vyhláseniami vo volebných programoch politických strán. A to práve tak konzumenti, ako aj pestovatelia. A čo je domáce, to sa preferuje.
Tak sa dostávajú do sféry mimoriadneho a nielen chuťového záujmu tamojšie automaty na hranolky. Producenti zemiakov tvrdia, že ich úroda sa takto dostane na prvé priečky spotreby v porovnaní s dovozovými zemiakmi, sektor poľnohospodárstva môže zvyšovať produkciu a následne aj zamestnávať ľudí.
Keďže chrumkavú lahôdku majú konzumenti k dispozícii 24 hodín denne, nič ich nemotivuje k tomu, aby húfne utekali do supermarketov a kupovali tam zaoceánske mrazené zemiaky za nezmyselné ceny v podivnej kvalite.
Jeden jediný automat vraj dokáže na výrobu hranolkov spotrebovať za necelý týždeň aj viac ako 400 kilogramov, rekordéri na námestiach, v parkoch, na peších zónach sa doťahujú až k jednej tone.
Je to až také zložité skúsiť aj u nás na Slovensku, kedysi zemiakovom gigantovi Európy?
