Bolo to na prelome storočí, ale už tom predposlednom. V Japonsku sa objavili obrovské stroje, ktoré bez zásahu (na prítomnosť to neplatí) predavača zrazu začali ponúkať potenciálnym zákazníkom na prípadnú kúpu detské hračky. No nekúpte hračku dieťaťu z obrovského stroja, ktorý sám o sebe vyzerá rozprávkovo strašidelne! Potom sa do ponuky ako druhá komodita dostal toaletný papier.
V krajine s obrovskou tradíciou osobnej hygieny to je doteraz produkt základnej potreby. A ako tretí prišiel na svet pomocou predajného automatu – vlastne – prišla – chladnička. Chladnička, ktorá sa dala na konkrétnu príležitosť prenajať. Toto bolo na počiatku histórie vendingu. V Nórsku sa doteraz teší mimoriadnej obľube predaj slnečníkov. Na plážach pri Bergene sú predajné automaty s týmto sortimentom takou samozrejmosťou, ako Leninovo múzeum na Červenom námestí v Moskve. Holanďania najviac milujú nie syry, ale hamburgery. Tiež z automatov. A neboli by to Američania, aby prví neposlali predajný automat aj do vesmíru. Bolo to v roku 1996 a čosi ako automat na kávu vyniesol na obežnú dráhu raketoplán Endeavour. Ktovie, ako fungoval a ako tá káva chutila. Mal to byť vedecký experiment, ale o jeho výsledkoch sme sa dodnes nič nedozvedeli.
Dnes už vám automaty predajú fotografie na osobné doklady, vizitky, cigarety sú samozrejmosťou, to je jasné, ale v niektorých krajinách predávajú automaty aj také „veselšie“ cigarety.
V Rakúsku zabezpečuje vending 84 tisíc predajných automatov. Otvorené majú 24 hodín denne. Viac ako 50 tisíc z nich vám ponúkne horúci nápoj.
Vraj až 15 percent Rakúšanov sa denne dostane do kontaktu s predajným automatom vo vzťahu zákazník-predajca.
Mimochodom, v Belgicku predávajú automaty aj, no, ehm... Potrebujú to mladé prasnice od svojich mužských druhov, aby mali malé prasiatka. A to už je naozaj silná káva! Vraj, za pokojné víkendy hospodárov to ale stojí!
