- Ktorá bola Vaša prvá napísaná kniha a ako vznikala?
Inšpiráciou mojej prvej knihy s názvom Zlatníkova chovanica bola návšteva Ľubovnianskeho hradu a výstava korunovačných klenotov, ktorá sa tam v tom období konala. Musím priznať, že bola to pre mňa prelomová udalosť. Dovtedy som sa zaoberala iba históriou Francúzka a Anglicka a dokonca som už mala napísanú aj Bosorkinu dcéru. Povedala som si, že to skúsim, že napíšem príbeh z našej histórie, vdýchnem život do starých múrov Ľubovnianskeho hradu podľa svojich predstáv. Ešte som ani poriadne neopustila bránu a príbeh som už mala v hlave a pýtal sa na papier.
Keď som ho napokon dokončila a poslala do vydavateľstva, dúfala som, že by sa mohol páčiť a uspieť u čitateľov romantickej literatúry. Podarilo sa.
- Čo Vás motivuje k písaniu?
Písala s malou prestávkou prakticky celý život, bola to pre mňa zábava, relax, oddych, koníček, vyplnenie času medzi čítaním kníh. Odkedy mi však začali vychádzať knihy, píšem ešte radšej a častejšie. Motivujú ma čitatelia, ich reakcie, ich listy, recenzie a odkazy. Je to naozaj veľmi motivujúce. Ak autor vie, že jeho prácu niekto ocení, s radosťou prečíta, veľmi ľahko sa potom pracuje a tvorí. No nie len to. Tým, že moja práca je aj mojim koníčkom, potrebujem ju k životu ako soľ, potrebujem do mojich príbehov preniesť svoje pocity, radosť i smútok. Sú dni, keď na chvíľu chcem byť niekým iným, niekde inde. Ja sama sa občas potrebujem vyhnúť bežným starostiam. J
- Spisovateľa si predstavujem ako človeka, ktorý má doma knižnicu, plný stôl papierov, rozložených kníh, poznámok... A veľký pohár s kávou. Ako to vyzerá naozaj u Vás? A ako je to s tou kávou?
Nie ste až tak ďaleko. Mám doma aj plnú knižnicu, aj stôl plný papierov, ak pracujem na príbehu, aj rozložené hromady kníh a poznámok okolo seba. Je to skrátka neoddeliteľná súčasť tvorby, hlavne keď overujem historické fakty, hľadám súvislosti medzi jednotlivými hradmi, rodmi a pod. Hoci sú to ľúbostné romány, musia byť aspoň trochu uveriteľné a overiteľné fakty by mali sedieť. J
Čo sa týka tej kávy, áno, som kávičkár, ale snažím sa nepreháňať to. Dva – tri šálky denne úplne stačia. Len výnimočne viac. Priznám sa, bez rannej kávy už si neviem predstaviť štart.
- Už ste si vychutnala niekedy aj kávu pripravenú profesionálnym baristom? S vyzdobenou penou? Kde to bolo?"
Nie, hoci som vyskúšala veľa druhov káv, profesionálny barista mi kávu ešte neurobil. Nebola príležitosť.
- Píšete historické romány o láske. To chce dobre poznať nielen históriu. Často cestujete po Slovensku?
Cestujem, navštevujem miesta, ktoré sa mi páčia, vyberám si, ale keďže mám rodinu a deti, väčšinou sa prispôsobujem a hľadám kompromisy. Rodina je pre mňa prvoradá a najdôležitejšia.
Ak píšem, musím si veci overovať, študovať, vyhľadávať, a to sa dá aj z kníh, z internetu a pod. Návštevy múzeí a expozícii, hradov a zrúcanín je už skôr o pocitoch. Vidím to, cítim atmosféru, ktoré tie miesta majú, predstavujem si príbehy, ktoré sa za starými múrmi odohrávali. A to je to hlavné, čo pri svojej tvorbe potrebujem.
Všetko ostatné je už jednoduché. O histórii čítam tridsať rokov, som ňou nasiaknutá skrz na skrz, baví ma to a teší ma, keď sa mi podarí niečo nové objaviť. Je to skvelý relax.
Viete, nie som historik v pravom zmysle slova, som iba nadšenec. Vo svojich knihách sa viac sústreďujem na postavy, mapujem ich pohnútky, ich myšlienky, pocity - to všetko na pozadí historických kulís.
- Najmä počas ciest siahame po výrobkoch z automatov. Káva, studené nápoje, alebo občerstvenie, ktoré rýchlo zaženie hlad. Po ktorých automatoch siahate na cestách?
Na počudovanie, milujem horúcu čokoládu z automatu. Ak mám možnosť, nikdy neviem odolať. J
- V histórii si nepamätáme ani počítače, dnes si život nevieme predstaviť bez počítačov a rôznych aplikácií. S dobou idú aj knihy. Aj keď papierové sa nedajú nahradiť, predsa len máme k dispozícii čoraz viac elektronické. Aký je Váš pohľad na e-booky? Vaše knihy si môžu čitateľky vziať pohodlne so sebou na dovolenky, či cesty aj týmto elektronickým spôsobom?
Doba ide dopredu, máte pravdu. E-booky sú už samozrejmosťou a viem, že mnohí im dávajú prednosť pred klasickými knihami. Do jednej čítačky sa vojde množstvo titulov, netreba vám veľa miesta a v neposlednom rade aj cena kníh je výhodnejšia.
Všetky moje knihy sú aj v elektronickej podobe, takže čitateľky a čitatelia si ich môžu zadovážiť aj takto.
- Máte doma čítačku? Aké knihy v nej nájdeme? A aké nájdeme vo Vašej knižnici?
Ja čítačku nemám a zatiaľ o tom ani len neuvažujem. Som klasik, ktorý potrebuje držať knihu v ruke, ktorý ju potrebuje ovoňať, pohladiť, počúvať šušťanie papiera a stránok. Skúsila som čítačku u svojich detí, ale prišlo mi to cudzie. Som milovníkom kníh už priveľa rokov a nechcem na tom nič meniť. Aspoň zatiaľ.
Moja knižnica je rozsiahla, som zberateľ a keďže sa zaoberám historickou romantickou literatúrou, väčšina mojich kníh je z toho žánru, vrátane encyklopédií histórie. Ale nájdete u mňa zo všetkého trošku.
- Nedávno sme na našom portáli uverejnili informáciu o automate v antikvariáte v Toronte. Za 2 doláre z neho vypadne náhodne kniha. Aká kniha by Vás osobne potešila, keby ste ju mohli takto získať?
Neviem si to celkom dobre predstaviť, ja si knihy vyberám, tieto chcem čítať a tieto mi nič nehovoria, nebudem sa predsa nútiť. Čítanie má byť pôžitok a ak by mi z automatu vypadlo nejaké hororové psycho, asi by som sa nepotešila J.
No ak by som si mohla vybrať, aktuálne by potešila nejaká pekná fantasy romantika. :)
