Všetci chceme pochvalu

Výskumný ústav OC Tenner si dal urobiť rozsiahlu štúdiu o spokojnosti zamestnancov. Prieskum sa týkal všetkých vekových kategórií a postov v zamestnaní. Týkal sa upratovačiek, robotníkov, rovnako ale aj lekárov, učiteľov, právnikov, prevádzkarov, čašníkov... Výsledok vedcov prekvapil. Všetky vekové kategórie sa zhodli na jednej veci – uznanie.

Niektorí mali veľké ambície, iní boli vo svojich nárokoch skromnejší. Avšak všetci svorne tvrdili jedno – dopredu nás posúva pochvala, uznanie toho, že pracujeme dobre. Drobné pochvaly od kolegov, či šéfa, dokážu nakopnúť zamestnanca k väčším výkonom a k väčšej spoľahlivosti.

Uznanie môžu zamestnávatelia vykonávať rôzne. Slovné poteší. Ale donekonečna len chváliť tak, že zamestnanec nič nepocíti, neprináša želaný efekt. Spokojný zamestnanec by si mal nájsť ocenenie aj na výplatnej páske. Opäť – automatické finančné oceňovanie prináša zvyk, ktorý nemusí mať želaný efekt. Všetko s mierou.

Zamestnanci uvádzali, že im dobre padlo občasné neformálne stretnutie s vedúcim. Rovnako po splnení náročnej úlohy priniesol šéf pizzu, na inom pracovisku si zasa dopriali nový kávovar. Zamestnanci, ktorí boli spokojní, boli oveľa výkonnejší, mali oveľa viac nápadov a prinášali firme väčší zisk.

Zamestnávatelia uvádzali, že uznanie práce zamestnancom je súčasťou firemnej kultúry. Čoraz viac sa stáva samozrejmosťou, že vo firmách je zabezpečené občerstvenie. K dispozícii sú automaty na kávu, drobné občerstvenie, zeleninové a ovocné šaláty... Prípadne závodná kuchyňa. Väčšie firmy mávajú vo svojich priestoroch jasle, či škôlku pre deti zamestnancov. Taktiež je súčasťou firemnej kultúry zabezpečenie relaxu pre zamestnancov – fitnes, kúpeľná starostlivosť, pitný režim, zdravotná starostlivosť...

Keďže v prieskume boli zamestnanci, ktorí pracovali vo firmách s „vyspelou“ firemnou kultúrou, ale aj „bez“ nej, zaujal najmä fakt, ktorý by sme mohli zhrnúť nasledovne: ani najlepšia firemná kultúra nenahradí slová „ďakujem“, „skvelá práca“, „môžem sa na Teba spoľahnúť“, „verím Ti“, „si dobrý, v tom, čo robíš“...

Toto sú všetko veci, na ktorých sa zhodli všetci zamestnanci – tak muži, ako aj ženy. Tak absolventi, ako aj ľudia v strednom veku, či seniori.

Jedna vec však bola rozdielna. Kým mladším zamestnancom nevadia otvorené pracovné priestory a radšej pracujú v tímoch, tí starší sú skôr samostatnejší. Čím starší zamestnanci, tým viac uvádzali, že potrebujú vlastný priestor, intimitu kancelárie, autonómiu.