Nájdeme na internete to, čo o zdraví potrebujeme vedieť?

Pozná to snáď každý. Akonáhle na sebe alebo svojich deťoch zbadáme podozrivé zdravotné príznaky, okamžite siahame po internete a snažíme sa vypátrať diagnózu. Niekedy možno úplne nedôverujeme lekárovi a tak si jeho odporúčanie ešte po vyšetrení preveríme na internetovom portáli. Najnovšia štúdia Európskej komisie skúmala, či sú Európania hladní po online informáciách o zdraví a zdravom životnom štýle a či na internete skutočne nájdu, to čo hľadajú.

 Najvýznamnejšie zistenia prieskumu:

  • Viac než 75 % Európanov sa domnieva, že internet je dobrý zdroj informácií o zdraví

  • 6 z desiatich Európanov ide na internet, keď hľadá informáciu o zdraví (najviac sa na internet spoliehajú Holanďania a Škandinávci, naopak najmenej Rumuni)

  • Nie je prekvapujúce, že s narastajúcim vekom používanie internetu na vyhľadávanie informácií o zdraví klesá. Kým v kategórii 15-39 ročných až 80% ľudí využíva internet vyhľadnaie informácií o zdraví, pri kategórii 55+, je to už len jedna tretina.

  • Na využívanie online informácií o zdraví má veľký vplyv vzdelanie. Internet na tento účel využíva len necelá štvrtina tých, čo ukončili vzdelanie vo veku 15 rokov. Naopak, vyše 71% Európanov, ktorí ukončili vzdelanie po dvadsiatom roku života internet využíva na vyhľadanie informácií o zdraví.

  • 90% z tých, čo využívajú internet na vyhľadávanie informácií o zdraví tvrdí, žeinternet im pomohol zlepšiť si svoje znalosti o zdraví. Tí, čo spokojní neboli,kritizujú najmä to, že obsah bol nespoľahlivý, príliš komerčne ladenýalebo málo detailný.

  • Európania hľadajú na internete informácie o zdraví, ale aj životnom štýle, a to najmä zdravej výžive, fyzickej aktivite a fajčení.

Ako sme na tom my Slováci?

  • Slováci sú najmenej dôverčivý národ, pokiaľ ide o informácie o zdraví. Až 82% Slovákov sa domnieva, že informácie o zdraví nepochádzajú zo spoľahlivého zdroja.

  • 92% Slovákov, ktorí internet na tento účel používajú si myslí, že vďaka internetu si zlepšujú svoje vedomosti o zdraví.

  • Z tých Slovákov, ktorí internet na vyhľadávanie informácií nepoužívajú ako38% ako dôvod uviedlo, že tieto informácie nepotrebujú alebo nemajú prístup na internet (34%, čo zodpovedá aj priemeru EÚ)

  • Ako dôvod svojej nespokojnosti s online informáciami o zdraví Slováci uvádzajú nespoľahlivosť informácií, príliš komerčný charakter, málo detailov a nezrozumiteľnosť informácií. Až  34% Slovákov máproblém informáciu vyhľadať.

  • Aký typ informácií o zdraví hľadajú na internete Slováci? Predovšetkým ich zaujímajú všeobecné informácie o zdraví a možností pre zlepšenie zdravia (výživa, diéty, šport, tehotenstvo), menej už informácie o konkretnych chorobach a liečebných postupoch. V porovnaní s ostatnými Európanmi málo využívame internet na to, aby sme si ešte raz overili informáciu, ktorú nám poskytol lekár.

  • Slováci sú v porovnaní so zvyškom Európy podstatne menej spokojni s informáciami, ktoré o zdraví nájdu na internete. Spolu so Slovincami sú Slováci najmenej spokojní s tým, čo o zdraví nájdu na internete. Považujú informácie ich za menej užitočné, málo zrozumiteľné,nepodstatné pre individuálnu situáciu. Len 18% Slovákov si myslí, že informácie na internete pochádza zo spoľahlivého zdroja. 

  • Pokiaľ ide o frekvenciu vyhľadávania, aspoň raz mesačne na internete hľadá informácie o zdraví  44% Slovákov, 16 % Slovákov to robí aspoň raz týždenne.

Európska komisia využije výsledky tohto prieskumu pri lepšom nastavení svojich opatrení zameraných na podporu elektronizácie zdravotníctva (e-Health) tak, aby bolo čo najlepšie odzrkadľovalo potreby a požiadavky ľudí. Mnoho užitočných projektov už EK podporuje. Možno spomenúť napríklad IROHLA (projekt na podporu využívania IT nástrojov zo strany seniorov), ENS4Care (inovatívne projekty, ktoré zapájajú zdravotné sestry a ošetrovateľov, čím sa uľahčujú služby pre pacientov, vrátane telemedicíny) a CAMEI (zameraný na vzdelávanie zdravotníckeho personálu a výmenu skúsenosti cez digitálne nástroje). Ďalšie projekty EK podporuje cez program Horizon 2020.

Európska komisia uskutočnila prieskum 18-20. septembra na vzorke 26 566 respondentov z 28 krajín EÚ.

Správu poskytlo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.